MENU


 737 810 265    info@nosenideti.cz

Má nosící historie - 6

23. 04. 2012
Zkušenosti a zážitky
Další příběh o cestě od kočárku k nošení. Jste na tom podobně?

Má nosící historie
příběh šestý

Keď som otehotnela s dcérkou, ako typický príslušník znamenia Panny som celé dni a noci - bola som na rizikovom tehotenstve, tak som mala čas - študovala internet a literatúru ku všetkému, čo sa dieťatka týkalo. Mala som pocit, že na príchod vytúženého dieťatka sa treba zodpovedne pripraviť - rozumej u mňa rovná sa predovšetkým poctivé naštudovanie si dostupných podkladov. Len pre predstavu, kým som sa rozhodla pre značku kočiarika, prečítala som všetky dostupné odborné testy, všetky nekonečné mamičkovské diskusie o výhodách a nevýhodách tej či onej značky a všetky recenzie, na ktoré som narazila. Vypracovala som si excel tabuľku s porovnaním dôležitých parametrov a porovnávala som, hodnotila.... Proste som sa správala ako blázon - ako keby ma na materstvo mohli pripraviť výsledky spotrebiteľských testov ;-)

V každom prípade, pri tom šrotovaní všetkého o deťoch som viac-menej náhodou narazila na zmienku o nosení detí v šatke. Hneď ma to zaujalo, pretože mi bolo jasné, že po narodení miminka budeme naďalej chodiť na prechádzky so psom a vzhľadom na terén v okolí našej dediny som pochybovala, či to aj s tým najodpruženejším kočiarikom, aký trh a spotrebiteľské testy doporučovali, zvládnem. Predstava, že ma naša 40kg fenka ťahá za sebou a ja pri tom ešte manévrujem jednou rukou s kočiarikom mi akosi na istote nepridávala... Takže občasné nosenie v šatke znelo ako celkom rozumné riešenie. Na začiatok som si teda zohnala elastickú šatku Medley, ktorá bola cenovo dostupná, s tým, že uvidíme, či sa mimču vôbec nosenie bude páčiť. Mala som šťastie, že manžela niekto poučil, že mi má počas tehotenstva čo najviac vychádzať v ústrety a v ničom neodporovať, takže ten ani okom nemihol a financie na šatku okamžite poskytol. (Odbehnem od témy: celkovo, počas prvého tehotenstva mi stačilo prejaviť akékoľvek želanie a manžel skočil a splnil. Hm, nechápem, prečo to s ním pri druhom tehotenstve už nefunguje. Bolo to také nádherné obdobie...)   miminko na šátku Ellevill Zara Terracotta

Ale späť k šatkovaniu. Znovu, ako správny teoretik, som najprv študovala v diskusiách pre a proti všetkých úväzov a po večeroch som tajne trénovala viazanie s plyšovým medveďom.

Konečne sa dcérka narodila a pustili nás domov. Už o pár dní, keď som uverila tomu, že ten krehký tvor sa mi v rukách len tak nerozbije, som ju opatrne naviazala aspoň na doma. Aká šťastná som bola, keď sa ukázalo, že maličkej sa to páči! No, ono sa vzápätí ukázalo, že nielen že sa Agátka chce nosiť, ale na kočiarik má svoj názor a rozhodne sa v ňom voziť nebude. Aspoň nie bez kriku, ktorý okoliu v okruhu 5 km naznačuje, že je vraždená zvlášť surovým spôsobom. Kočiarik som teda odparkovala do garáže a po roku predala. Toľko k môjmu zodpovednému, vedeckému a analytickému výberu toho najvhodnejšieho kočiarika...

Šatka sa tak stala našim nie vedľajším, ale hlavným a viac-menej jediným dopravným prostriedkom, či už sa šlo so psom, na poštu, alebo do obchodu - a hneď sme sa stali veľkou atrakciou v našej malej dedinke. Babičky a deduškovia sa na mňa pozerali ako na Marťana, ktorý chce utýrať vlastné dieťa. V prostriedkoch MHD na mňa pohoršene funeli šokované dôchodkyne, niektoré si takmer odpľuli alebo sa prežehnávali. A pravidelne som sa stretávala s tlmenými výkrikmi typu "ježkovi voči, veď ona tam má dieťa!!!". Odolala som, najmä vďaka dcérke, ktorá v šatke behom pár minút spokojne zaspávala a keď náhodou nespala, blahom vrnela.

Na otázky, prečo nosím dieťa ako Indiánka keď Indiánka nie som (očividne), som používala vypožičanú odpoveď kamarátky, ktorá nosí sárí a čelí podobnej kritike: "A vy prečo nosíte džíny, keď nie ste cowboy?". Dodatočne som sa dozvedela, že ma v dedine volali " indiánska babička". A napríklad pán starosta sa vraj diskrétne vypytoval našich známych, aké strašné telesné či duševné postihnutie to naše chúďatko dieťa má, keď ho jeho maminka stále nosí zviazané v tých divných farebných pruhoch látky... :-D

Ako dcérka rástla, nevyhnutne prišlo k výmene šatky. Po dôkladnej analýze plusov a mínusov na diskusii skúsených nosníc (ako inak, že!) som sa rozhodla pre pevnú šatku značky Zara. Len som sa pri čítaní diskusií na Nosenideti.cz divila, načo je niekomu šatiek viacero, keď mne tá jedna bohato stačí. Aká som len bola naivná!

  šátek na nošení dětí Griasol

Prvú "skutočnú" šatku som očakávala asi rovnako netrpezlivo ako dieťa Vianoce. Pravda, po rozbalení som bola mierne sklamaná (na fotkách tie šatky vyzerali tak nejak lesklé, a tá moja sa teda rozhodne netrblietala - vyzerala tak obyčajne, látkovo), ale po naviazaní ma sklamanie prešlo. Ako som až doteraz dokázala fungovať s Medley, pýtala som sa sama seba. A vzápätí som prepadla šatkovému šialenstvu, keď každý deň objavuje človek nové šatky, ktoré by nutne "potreboval" vyskúšať, a nové farby, a vzory...

miminko v šátku   No, v podstate som sa aj tak celkom dokázala krotiť. Po takom legendárnom Pamíre som napríklad nikdy nezatúžila a najvyšší počet, k akému som sa počas tých necelých dvoch rokov nosenia prepracovala, boli 4 šatky a 2 nosítka vlastnené súčasne. Aj to som po pár týždňoch musela čestne priznať, že ich vlastne neunosím, a nakoniec som dnes spokojná so stabilným počtom 2 šatiek (milovaná Zara a  nádherný Girasol Donau) a 1 nosítko (Ergo) pre tatinka.


Manželovi sa nosenie tiež zapáčilo, myslím, že si tajne užíva tú úžasnú blízkosť miminka. Statočne skúsil aj šatky, ale viazanie mu moc nejde a to nosítko je predsa len praktickejšie. Ergo sa mi síce vzhľadom veľmi nepáči, skúsila som nosenie aj v krásnom farebnom Beco, ale musím uznať, že Ergo je pre mňa najpohodlnejšie.

Nosenie detí mi ale ukázalo aj iné nové obzory. Prostredníctvom diskusií s maminkami - nosnicami som sa dostala k neuveriteľne zaujímavým veciam. Som konzervatívny a sebecky pohodlný jedinec, takže napríklad menštruačné kalíšky som zatiaľ neskúsila, ale minimálne si už aspoň nemyslím, že "montessori" je stredoveká francúzska pevnosť a "bulgur" nejaká národnosť :-D

  miminko v šátku Zara Ocean

Keď som teraz druhýkrát otehotnela, s nosením dcérky som musela skončiť, už som to fyzicky nezvládala. Našťastie, prišlo to v období, keď dcérka s obrovským nadšením ťapká po vlastných nožičkách, objavuje svet a myslím, že nosiť by sa už ani sama nechcela. A tak naše dve "naj" šatky čakajú nažehlené v skrini na príchod synčeka - má to byť už o pár týždňov a priznávam, že sa už neviem dočkať toho momentu, keď sa to voňavé telíčko pritúli ku mne a spokojne zaspí, kdekoľvek, kedykoľvek, spokojné s pocitom, že je tesne pri maminke...

Vedma





Podobné články


Přidejte komentář

Buďte první, kdo okomentuje "Má nosící historie - 6"
Pole označené hvězdičkou jsou povinná. *



Recenzenti nyní nejsou ověřováni, recenze nemusí být jen od našich ověřených zákazníků.


KOŠÍK

Váš nákupní košík je prázdný.